Keby sa dal vrátiť čas...
streda, júla 21, 2010
Keď som mala 4,5 roka, myslela som si, že je to ten najhorší vek. Musela som totiž chodiť do škôlky, čo bola teda hotová katastrofa. Musela som jesť pečienku, piť mlieko s kožou a cez obed spať. Vtedy som si myslela, že nič horšie byť nemôže, že keď budem staršia všetko bude iné, lepšie. Teraz už mám o pár desiatok rokov viac a strašne rada by som mala zas 4,5 roka. V mojich dnešných očiach je to vek bezstarostnosti. Rodičia pre mňa všetko spravili a môj celodenný program bol sa hrať, jesť a spať. Mať tak znovu 4,5 :-) .....






Sedemnácť...
piatok, júla 02, 2010
Je krásna, je krehká a objektívu sa veľmi páči, čo viac dodať? Stále ma napadá verš jednej pesničky : "Už nie je dieťa a ešte ani žena" , len neviem ako to pokračuje a ani kto to spieva...a ešte by sedela aj iná pesnička, moja veľmi obľúbená, žiaľ pre mňa už veľmi neaktuálna :" 17 a chôdza ženy a v očiach otázka, čo láska zmení..." :-)))


















Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)
Followers